História obce

Vznik názvu obce podľa historických prameňov, môžeme datovať až do roku 1158. Kedy priestory dnešnej obce boli kráľovským majetkom a uhorský kráľ Gejza II ich daroval Nitrianskej kapitule. Tá dala postaviť v tejto osade kaplnku svätého Michala. Od tejto doby sa používa aj názov osady volne z latinčiny preložené: ako osada pri kaplnke svätého Michala archanjela. Doklady osídlenia sú však omnoho staršie. Pochádzajú už z mladšej doby kamennej, 5. tisícročia pred Kristom keď sa tu usadili prví poľnohospodári. Dá sa povedať, že 4 storočia pred Kristom bola obec osídlená obyvateľmi, ktorých poznáme už aj z písomných prameňov. Ide o Keltov. Ich rozsiahle pohrebisko bolo objavené v miestnej pieskovni JRD. Zachrániť sa podarilo vyše 20 kostrových hrobov s bohatou výbavou. Nechýbajú celé nádoby, nástroje, zbroj, šperky a rôzne drobné predmety. Vyznačujú sa vysokou kvalitou. Osídlenie pokračovalo aj v dobe rímskej (0 až 400 rokov po Kristovi). Žili tu Germáni. Ich sídlisko je doložené v bývalej ,,zeleninovej záhrade JRD´´ pri starom koryte rieky Žitavy. K slovenským či veľkomaravským pohrebiskám z 9. – 10. storočia patria aj početné hroby nájdené v miestnej pieskovni. Napriek tomu, že nepretržitou ťažbou piesku v 50. rokoch minulého storočia, boli tieto pohrebiská dosť zničené. Možno konštatovať, že veľkomoravské pohrebisko patrí svojím rozsahom a bohatstvom výbavy k najvýznamnejším zo svojho obdobia – situovaným východne od Nitry. Naši predkovia boli priamymi účastníkmi udalostí vzniku a zániku Veľkomoravskej ríše, najstaršieho štátu Moravanov a Slovákov v druhej tretine 9. a začiatkom 10. storočia. Ako i príchod vzdelancov vierozvestcov sv. Cyrila (*827-869) a Metoda (*815-885).Aj Michal nad Žitavou v peripetiách rôznych časových horizontov, prešiel ďalším zaujímavým historickým obdobím. Pustošenie Tatárov, Husitské boje a vpád Turkov, kedy naša obec bola viac krát spustošená. Naši predkovia však nekapitulovali, pozviechali sa a začali svoju obec opäť budovať. Počas omnoho viac ako tých 850 rokov, naši predkovia mnohý prežili a mali viac toho ťažkého než radostného. No predsa si obec zachovala identitu a obyvatelia ostali verný svojmu slovenskému pôvodu. Najväčší rozmach naša obec zaznamenala od čias skončenia 2 svetovej vojny. Občania si postavili desiatky nových moderných domov, vybudovala sa spoločenská vybavenosť obce ako zdravotne stredisko, základná škola z telocvičnou, požiarna zbrojnica, dom smútku, miestne komunikácie a chodníky, kultúrny dom z obecným úradom, materská škola s kuchyňou a jedálňou, skládka komunálneho odpadu, vodovod, kanalizácia, areál futbalového ihriska, multifunkčné ihrisko a veľa ďalších drobných investícií. Zato patrí vďaka pracovnému úsiliu našich občanov.

O Názve obce

Obec Michal nad Žitavou má terajší svoj názov od roku 1955. Pôvodný názov prešiel niekoľkými zmenami. Prvá zmienka názvu obce je z roku 1353 pod názvom ZENT-MIHAL, aktivizované do maďarčiny ako SZENT-MIHALY. V roku 1421 bol názov ustálený na SZENT-MYHALYÚR a tento názov sa používal až do roku 1918, do skončenia prvej svetovej vojny, do rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie. Od roku 1918 až do roku 1955 sa používal názov SVÄTÝ MICHAL NAD ŽITAVOU. Roku 1676 sa Nitrianska župa rozdelila na tri okresy: Nitriansky, Bojnický a Obdokovecký. Obec od tej doby patrila aj do Nitrianskeho okresu. V roku 1821 bol Nitriansky okres rozdelený na dve časti: južný a severný. Sídlom severného okresu bolo župne mesto Nitra a južného okresu Nové Zámky. Obec Michal pripadla do južného okresu. V roku 1872, po ďalšej reorganizácii okresov Nitrianskej župy a utvorením ďalších okresov, južný Nitriansky okres bol premenovaný na Novozámocky okres, ale sídlo z mesta Nové Zámky vplyvom rodiny Turčányi bolo prenesené do Šurian. Teda v tomto období, až do začiatku dvadsiateho storočia, patrila obec Michal do Novozámockého okresu so sídlom v Šuranoch.
    Po prvej svetovej vojne bolo sídlo okresu prenesené do Nových Zámkov a obec Michal až do roku 1948 patrila do Novozámockého okresu. Od 1.januára 1949 po novej územnej reorganizácii, až do 1. júla 1960 bola obec pričlenená do okresu Vráble, Nitrianskeho kraja. Od 1.júla 1960 prebiehala nová územná reorganizácia. Malé okresy boli zrušené a boli zriadené iba tri kraje. Vznikol Západoslovenský kraj so sídlom v Bratislave, okres Vráble bol zrušený a obec Michal v rámci tejto reorganizácie bola opätovne začlenená do okresu Nové Zámky.
   Notársky úrad bol v obci zriadený v roku 1872 a do tohto notárskeho obvodu patrili obce Ďorog (teraz Kmeťovo) a Malá Máňa (teraz Maňa). Vznik názvu obce podľa historických prameňov môžeme datovať do roku 1158 až 1161, kedy priestory dnešnej obce boli kráľovským majetkom a uhorský kráľ Gejza II. (1141 – 1161) ich daroval Nitrianskej kapitule. Na miestach dnešného Michala stála už predtým staroveká osada, avšak jej pomenovanie sa datuje okolo roku 1158, keď Nitrianska kapitula dala postaviť v tej osade kaplicu svätého Michala. Od tejto doby sa používa aj názov osady ako PREADIVM SANETI MICHAELI ARCHANGELLI, čo vo voľnom preklade znamená asi toľko: Osada resp. hospodársky dvor pri kaplnke svätého Michala archanjela. Tento názov sa používal pri historických listinách až do roku 1353, kedy vlastne bol uzákonený názov celej osady menom svätca, ktorému bola zasvätená kaplnka svätého Michala. Bolo to za panovania uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého (1342 – 1382), kedy vplyvom veľkej banskej kolonizácie ustanovovali sa vo veľkej miere pevné názvy osád a miest. O tomto pojednáva aj archívna listina SIGILVM CAPITVLIS NITRIENSI S# ECLIE#

Všeobecné info

Zo zemepisného hľadiska obec Michal nad Žitavou leží v priesečníku 18 stupňov a 17 minút východnej zemepisnej dĺžky a 48 stupňov a 9 minút severnej zemepisnej šírky. Priemerná nadmorská výška obce je 134 metrov. Najvyššie položené miesto chotára je 227 metrov nad morom. Cez obec preteká rieka Žitava. Je to riečka s kolísavým stavom vody, ktorá má málo prítokov a abnormálne zdroje vody v jarných a jesenných mesiacoch spôsobovali v obci povodne. Z poľnohospodár- skej produkcie sa okrem bežných produktov darí i technickým plodinám a zelenine. Po stránke komunikačnej je obec napojená na železničnú trať Nové Zámky – Zlaté Moravce, so železničnou zástavkou v obci od roku 1894. Cez obec prechádza cesta II. triedy okresného významu na trase Uľany nad Žitavou – Vráble.

Z geologického hľadiska priestory chotára tunajšej obce, spadajú po stránke morfologicko tektonickej do alpsko-karpatskej priehlbiny z medzihorských paniev. Pôvodná štruktúra ozrejmuje dve geologické obdobia. Vyvýšené a denudované miesta majú znaky neogénu (mladšej doby treťohornej), svahy charakter štvrtohorný so zvyškami diluviálnych vrstiev, ktoré na rovine prechádzajú do vrstiev aluviálnych a postaluviálnych s hojnými nánosmi sprašov a štrkopieskov. Priestory okolo rieky Žitavy sú typické postaluviálne nivy s hojnosťou minerálnych sedimentov. Podľa geologických prieskumov tieto priestory boli zaliate asi pred miliónom rokov starými morskými vodami vnútrozemského mora a to najprv takzvaného Tortonského a neskôr Sarmatského mora. Slané sedimenty však nezanechávali v pôde znaky slanej vody, a keď zanechali, tak iba vo veľkých hĺbkach, pre nás dnes utajených. Ztoho dôvodu v chotári obce niet slaníc, slancov a slanidov. Svojou lokalitou prináleží chotár obce do prechodu sprašovej tabule Žitavsko – Nitrianskej. V nivných priestoroch chotára dosahuje hrúbka sprašového nánosu až desať metrov. Humusové nánosy premiešané štrkopieskami majú značný vplyv na hydrologický režim chotára i samotnej obce hlavne vo výkyvoch vodných zrážok. Na vyvýšených miestach okrem štrkopieskov a vápencov prevládajú mastné íly.